Asi o rok neskôr sa znovu otvoril Kulturpark Kasárne a bola ustanovená transparentná štruktúra na vytvorenie inkubátora kreatívneho umenia a aktivít v Kulturparku. Projekt jedinečný na celom Slovensku, pretože namiesto „inštitucionalizácie“ je založený na „umožňovaní a uľahčovaní“, čo necháva jednotlivcom so svojimi vlastnými kreatívnymi podnikmi množstvo zodpovedností, povinností ale aj slobody. Na nadherne a funkcne kulturne centrum sa , okrem tohto projektu, premenila aj dalsia velka priemyslena budova: Tabacka. Vyzera to, ze Kosiciam jedna ,,Kulturna fabrika, nestaci a mne sa zda uzasne , ze tieto priestory nanovo ozivaju.
Ale opäť, je tu priestor na kladenie si kritických otázok: Má takýto projekt šancu uspieť v spoločenskej klíme východného Slovenska? Dokáže kreatívny priemysel pretvoriť „mesto č. 2“ na živé a prosperujúce miesto, v ktorom chcú mladí ľudia zostať žiť? A čo sa dá povedať o iných aspektoch mesta? Je tu dostatok voľných pracovných miest, pre absolventov vynikajúcich mestských univerzít? Kde v Košiciach sa ľudia môžu rekreovať? A čo podmienky na bývanie a život? Ako sa žije v sídlach na kopcoch obklopujúcich mesto a jeho historické centrum v údolí? Aké sú plány mesta na oživenie rieky a jej lepšie prepojenie s mestom? Alebo už rieka, na rozdiel od Bratislavy, tvorí integrálnu súčasť každodenného života?
Toto sú otázky, na ktoré som hľadala odpovede prostredníctvom svojich fotografií. Od môjho prvého stretnutia so Zorou Jaurovou sa veci zmenili. Košice získali titul Európskeho hlavného mesta kultúry a prípravy na rok 2013 sú v plnom prúde. Mesto sa zúčastňuje na viacerých medzinárodných výskumných a výmenných programov a projekt Košice 2013 uzatvoril špeciálnu zmluvu s projektom RURH2010. Ale toto všetko zdá sa médiá, politikov ani verejnosť v Bratislave príliš nezaujíma. Pre Bratislavu akoby absencia ukončenej diaľnice znamenala, ako keby s Košicami nejestvovalo žiadne spojenie. Bratislava a Košice sú ako hlava a chvost. Sú súčasťou jednej a tej istej mince, ale nikdy sa nestretnú.
Tieto pozorovania predstavujú základ mojej knihy a diskusie, ktorú by som pomocou svojho projektu aj touto cestou chcela rozprúdiť.